Volta Ta
| Inception | 1965 |
|---|---|
| Impounded by | Akosombo Dam |
| Outflows | Volta River |
| Basin country | Ghana |
| Country | Ghana |
| Located in/on physical feature | Volta River |
| Coordinate location | 7°24′0″N 0°12′0″E, 7°24′2″N 0°11′41″E |
| Ghana Place Names URL | https://sites.google.com/view/ghanaplacenames-water-bodies/lakes-reservoirs/volta-lake, https://sites.google.com/site/ghanaplacenames/places-in-perspective/lake-volta |

Volta Ta (Fransegbe me: Lac Volta) nye tsita si amegbetɔ wɔ le Ghana, si wowɔ to Akosombo Tɔdzisasrã tutu le Volta Tɔsisi la godo me. Esi eƒe lolome anɔ abe kilometa 8,502 sq (kilometa 3,283 sq) ta la[1], enye tsita si wowɔ kple asi gãtɔ kekeake le xexeame le eƒe lolome nu. Ta la le Ghana me keŋkeŋ eye wòkeke tso Akosombo le dzigbe gome va ɖo dukɔa ƒe dziehe gome, eye wòkeke abe kilometa 520 ene (kilometa 320). Enɔ Prime Meridian to, anɔ abe dzidzenu ade ene le Equator ƒe dziehe gome[2].
Volta-ta la dzɔ esime Akosombo Tɔdzisasrãa xɔ White Volta Tɔsisi kple Black Volta Tɔsisi, siwo va ƒo ƒu tsã tsɔ wɔ Volta Tɔsisi si te ɖe nuto si me tsita la le fifia ŋu. Tsi siwo dona tso tɔdzisasrãa ƒe elektrikdɔwɔƒe kple tsidzɔƒewo yi edzi yi dzigbe gome abe Volta Tɔsisi ene, eye mlɔeba wòva sina yia Atlantik-ƒua me. Tɔdzisasrãa nye tsiŋusẽtsoƒe vevi aɖe eye wòkpena ɖe Ghana ƒe elektrikŋusẽ ŋu ŋutɔ.
Ƒukpo geɖe le ta la me, siwo dometɔ aɖewoe nye Dodi Ƒukpo, Dwarf Ƒukpo, kple Kporve Ƒukpo. Digya Dukɔa ƒe Tsaɖibɔ, si nye Ghana ƒe nuto siwo wokpɔ ta na dometɔ ɖeka, le ɣetoɖoƒeƒuta. Ne wotsɔ ta la kple eƒe nɔnɔme siwo ƒo xlãe ƒo ƒu wɔa akpa vevi aɖe le ʋuɖoɖo, tɔƒodede, ŋusẽdodo, kple lãwo ƒe agbenɔnɔ takpɔkpɔ me le dukɔa me.
Nyadzɔdzɔ
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]Akosombo Tɔdzisasrã si anyigbaŋutinunyala Albert Ernest Kitson susu gbã le Britaintɔwo ƒe dutanyigbadzinɔɣi le ƒe 1915 me lae wɔ ta sia be woatsɔ awɔ tɔsisia ƒe ŋusẽ ŋudɔ atsɔ atɔ bauxite si wokpɔna le nutoa me. Susua gaxɔ ŋkɔ le dutanyigbadziɖuɖu ƒe ɣeyiɣia ƒe nuwuwu le Xexemeʋa II megbe esime Kwame Nkrumah va zu Gold Coast nuto si dzi woɖu la ƒe zimenɔla eye wòdze agbagba be yeawɔ anyigbaa wòazu egbegbe tɔ. Britain kple nutoa me dziɖuɖuwo ɖo dzadzraɖodɔwɔha ɖeka, eye woƒo nya ta be ahiã be woaɖe ame 60,000 kple edzivɔwo ayi teƒe bubu. Gake dɔdzikpɔhaa de dzesii hã be ta la ana tɔƒodede ƒe mɔnukpɔkpɔwo nadzi ɖe edzi, si ana woana nuɖuɖu ame siwo le nutoa me. Le go bubu me la, wogblɔ nya siwo ku ɖe dɔléle siwo do ƒome kple tsi ŋu ɖi, abe asrã, trypanosomiasis, schistosomiasis, kple onchocerciasis ene[3].