Kuba ƒe Aɖaŋudɔ

Kuba ƒe aɖaŋudɔwo nye nyadzɔdzɔgblɔmɔ̃ vovovowo, siwo ƒe akpa gãtɔ wowɔ na Kuba Fiaɖuƒea ƒe amegãwo kple fiawo ƒe fiasãwo. Zi geɖe la, woɖea atsyɔ̃ɖonuwo fiana le dɔ mawo tɔgbe me, eye wotsɔa hotsui ƒe gowo kple lãgbalẽwo (vevietɔ sisiblisi) dea eme abe kesinɔnuwo, bubu kple ŋusẽ ƒe dzesiwo ene. Ametakpɔnu hã le vevie na Kubatɔwo. Wozãa wo le fiasã me kɔnuwɔwɔwo kple ŋutsuviwo ƒe tsitsi gɔmedzedze siaa me, kpakple le kuteƒe hã. Kubatɔwo wɔa raffia avɔ siwo wotsɔ lãfu wɔe siwo wowɔna tsã hena atsyɔ̃ɖoɖo, ga si wolɔ̃, alo abe adzɔnuwo ene na kunuwɔwɔ kple wɔna vevi bubuwo[1]. Kesinɔnuwo kple ŋusẽ si le ʋɔnudrɔ̃ƒewo ƒe ɖoɖoa ŋu na Kubatɔwo te ŋu tu aɖaŋudɔwɔla bibiwo ƒe hatsotso aɖe vɛ, siwo wɔa dɔ na ʋɔnudrɔ̃ƒewo koŋ gake wowɔa nusiwo le nyonyome nyuitɔ kekeake hã na ame bubu siwo le ɖoƒe kɔkɔ[2].
Dekɔnuwo kple ŋutinya
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]Kuba nye fiaɖuƒe si dekɔnu vovovowo le le Afrika Titina , si va do le ƒe alafa wuiadrelia ƒe gɔmedzedze eye wòɖo eƒe kɔkɔƒe le alafa wuiaasiɛkɛ ƒe afã evelia me[3]. Ŋutinyaŋlɔla Jan Vansina ma Kuba ŋutinya me de afɔɖeɖe ade siwo ƒo xlã kplɔlawo ƒe ɣeyiɣikɔntabubu kple nudzɔdzɔ veviwo me[4]. To vovovo wuasiɛkɛ nɔ dekɔnua me, eye woga dea dzesi nyim, alo fia[5].
Atsyɔ̃ɖoɖo ƒe aɖaŋudɔwo kple ŋkume ƒe aɖaŋuwɔwɔ
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]
Wode dzesi Kuba ƒe aɖaŋudɔwo le eƒe atsyɔ̃ɖoɖo kple eƒe anyigba ŋkume ƒe nɔnɔmewo ta. Woɖea ame ŋutɔ kple atsyɔ̃ɖoɖo ƒe aɖaŋudɔwo fiana le nutata gbadzawo me – avɔ si wolɔ̃ alo atsyã siwo wowɔ ɖe aba kple avɔwo dzi – kpakple nusiwo le akpa etɔ̃ me – agba kple aɖaka siwo ŋu nutsyɔnu le, kpluwo, ƒuƒoƒo, haƒonuwo, hɛ siwo ƒe asiléƒewo woɖo atsyɔ̃ na, kple kusiwo[6]. Wotsɔ geometri-nɔnɔme siwo gɔme sese sesẽ hã ƒo Kuba ame ŋkutawo ƒe aƒe siwo ŋu wotsɔ raffia-gli ɖo la ƒe gota kple eme. Lé ŋku ɖe anyigba ƒe nɔnɔme ŋu nye nusi bɔ ɖe Kuba nyadzɔdzɔgblɔmɔ̃ akpa gãtɔ me, siwo dometɔ aɖewoe nye avɔwo kple ŋutilã ƒe abikukuteƒedzesi[6].
Kuba ƒe Avɔwo
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]
Nyati Ŋutᴐ: Kubatɔwo ƒe Avɔwo
Kuba Tatsyɔnu
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]Tatsyɔnu nye ŋusẽ ƒe dzesi veviwo le Kubatɔwo ƒe hadomegbenɔnɔ si wozãna tsã me. Wonye ame ƒe akpa si wòwɔna le kplɔlanyenye kple dzesideŋkɔ xɔxɔ ƒe ɖoɖo sesẽ aɖe me ƒe dzesiwo, eye zi geɖe la, woɖii tatsyɔnu ɖe nutɔa gbɔ le woƒe kuɣi.
Wotrɔ asi le Tatsyɔnu ŋu be woatsɔ ahe susu ayi ta dzi abe Mawu ƒe ŋusẽ tsoƒe ene, eye wodoa wo le ɣeɖuɖu, kunuwɔwɔ, kple hadomekɔnu gã bubuwo me. ɖetifu avɔ, hotsui , raffia ka, ati, kple ahuhɔ̃e ƒe dzonuwo nyea nusiwo wozãna zi geɖe le Tatsyɔnu vovovowo wɔwɔ me. Mpaan la nye Kuba Tatsyɔnu aɖe ƒe kpɔɖeŋu ɖeka, eye nyɔnuwo ƒe ŋkɔxɔlawo koe dona[7].
Kuba motsyɔnu
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]Kpɔ nyati bliboa: Kuba amehawo fe motsyɔnu ɖɔɖɔ
Kubatɔwo bua motsyɔnu be wonye dzɔdzɔme-gbɔgbɔ (ngesh) siwo wɔa dɔ abe domenɔlawo ene le Ame Kɔkɔetɔ(Nyeem) kple ame si ate ŋu aku ƒe xexeame dome. Motsyɔ̃nu ƒomevi vovovo siwo wu blaeve li siwo wɔa dɔ le ŋutsuwo ƒe gɔmedzedze habɔbɔ me. Moshambooy nye ame etɔ̃ siwo le vevie wu la dometɔ ɖeka eye wòtsi tre ɖi na Woot, kalẽtɔ si ɖoe anyi si me Kubatɔwo xɔe se be yewodzɔ tsoe.
Kuba ndop
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]
Nyati Ŋutᴐ: Ndop(Kuba)
Woɖoa ŋku Kuba-fiawo dzi ɣeaɖewoɣi to nɔnɔmetata siwo wokpa, siwo nye kpɔɖeŋunyagbɔgblɔ siwo fia fianyenye ƒe gɔmeɖosewo dzi. Gake to vovo na nɔnɔmetatawo wɔwɔ le Europatɔwo ƒe aɖaŋudɔwo me la, nɔnɔmetata siawo siwo woyɔna be ndop la ɖi alesi fia si ku la le o, ke boŋ wotsi tre ɖi na eƒe gbɔgbɔ kple ɖoƒe. Ati sesẽwo kpa ndop siwo ƒe kɔkɔme anɔ abe sentimeta 48-55 ene, si mebɔ le Afrikatɔwo ƒe aɖaŋudɔwo me o, eye wole nɔnɔme si mebɔ nenema ke le Afrikatɔwo ƒe nɔnɔmetatawo me o me. Wo dometɔ ɖesiaɖe nɔa anyi ɖe afɔkpodzi si le dzogoe ene me si dzi ati sue aɖe dona tsoe la dzi. Woate ŋu anya xexlẽdzesiawo ƒe dzedzeme le kpɔɖeŋunu siawo nu[8].
Kuba ƒe ahanono kpluwo
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]Kuba ye dzraa ati siwo wokpa le adzame ɖo be woatsɔ adzra awudodo ƒe nuzazãwo kple nusiwo wozãna tsɔ kpɔa ame ŋutɔ dzi ɖo. Esiawo dometɔ aɖewoe nye lũhɛ, dzonu, kple camwood-he si wo dzana tsɔ tsyɔa ŋutigbalẽa dzi heɖoa atsyɔ̃ nɛ. Woyɔa atsyɔ̃ɖoɖo siwo tsyɔa nugoe kple aɖaka siawo dzi be nnaam, si nye Kuba nya si fia waintsetse kple ati siwo le tsatsam siwo tsina le ave deama siwo le nuto sia me. Kusilɔlɔ ƒe asinudɔwɔwɔ si wolɔ̃ eye wotsɔ ati kpakpa wɔe ƒe gbugbɔgawɔ nye nusi ɖe dzesi le Kuba ƒe ame ŋutɔ ƒe aɖaŋudɔwo toto vɛ le fefe me[9].
Le ahano ƒea la, wozãa nugoewo tsɔ noa deha eye wo kunɛ na amewo, si Kuba ƒe ŋkɔxɔlawo ama na wo xɔlɔ̃wo kple hadɔwɔlawo atsɔ aɖe woƒe kesinɔnuwo kple dɔmenyonyo afia[10][11].
Etsoƒewo
[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]- ↑ Cornet, Joseph (1982). Art Royal Kuba. Milan.
- ↑ Seigmann, William C.; Dumouchelle, Kevin D. (2009). African art a century at the Brooklyn Museum. Brooklyn, NY: Brooklyn Museum. ISBN 9780872731639.
- ↑ ya Kama, Lisapo (2018-01-10). "The Kuba kingdom". Lisapo ya Kama. Archived from the original on 2019-09-15. Retrieved 2019-11-14.
- ↑ Vansina, Jan (1960). "Recording the Oral History of the Bakuba – II. Results". The Journal of African History. 1 (2): 261. doi:10.1017/s0021853700001833. S2CID 163031638.
- ↑ Taylor, Mildred (2018-07-04). "Kuba: The most artistic kingdom in East Africa that flourished under a paralyzed king". Face2Face Africa. Retrieved 2019-11-15.
- 1 2 Binkley, David A; Patricia Darish (2009). Kuba. Milan: 5 Continents Edition.
- ↑ Kreamer, Arnoldin, Christine, Mary Jo (1995). Crowning Achievements: African Arts of Dressing the Head. University of California Los Angeles, Fowler. ISBN 0930741439.
- ↑ Adams, Monni (May 1988). "18th-Century Kuba King Figures". African Arts. 21 (3): 32–38+88. doi:10.2307/3336440. JSTOR 3336440.
- ↑ "Vessel: Lidded". Collections. The Metropolitan Museum of Art. Retrieved 10 June 2013.
- ↑ "Vessel: Head". Collections. The Metropolitan Museum of Art. Retrieved 10 June 2013.
- ↑ "Kuba wood cups (part 2) (Zaire)". The Philip Gould Collection. 2016-05-28. Retrieved 2016-06-03.