Jump to content

Agbadza ɣeɖuɖu

Tso Wikipedia

 

Agbadza nye Eʋetɔwo ƒe dekɔnu hadzidzi kple ɣeɖuɖu si trɔ tso blema aʋawɔwɔ ɣeɖuɖu si woyɔna be Atrikpui me va zu modzakaɖeɣeɖuɖu si woɖua azã le afisiafi. Eʋetɔ siwo le Ghana ƒe Volta Nutome koŋ ye ƒonɛ, vevietɔ le Hogbetsotso Ŋkekenyui si nye ƒe sia ƒe ƒe azã si Anlotɔwo ɖuna la me. Tsɔ kpe ɖe eŋu la, Togotɔ kple Benintɔ siwo tso Eʋetɔwo hã ƒoa ɣea. Agbadza ƒe fefea nyea ʋuʋu vovovo atɔ̃:

1. Banyinyi: Esia nye ŋgɔdonya kpui aɖe si nye gbedodoɖa na mawuwo kple tɔgbuiwo, si ɖoa gbeɖiɖi si me bubu le eye bubu le fefea ŋu.

2. Vutsorsor: Ɣeɖuɖu ƒe akpa vevitɔ, si ƒe dzesi enye ʋuʋu sesẽ kple ɣeyiɣi ƒe didime, si ŋu wotsɔa ʋuƒoƒo kple hadzidzi deŋgɔ kpena ɖe eŋu.

3. Adzo: Akpa si blewu eye mesẽna boo o si me ʋuƒola bibi koe yia edzi ƒoa ʋu la, eye Gankogui (gaƒoɖokui eve) kple Axatse kpena ɖe eŋu.

4. Hatsatsa: Akpa sia lɔ ŋutinya kple ŋugbledede ƒe ha siwo wodzina ɖe Gankogui kple Atoke (si nye gayibɔ ƒe gaƒoɖokui si le abe akɔɖu ene si wotsɔa gayibɔti sue aɖe ƒoa) xa.

5. Vutsorsor: Wotsɔa ɣeɖuɖu vevitɔ si me ŋusẽ le ƒe ƒoƒo bubu wua fefea nu, eye zi geɖe la, exɔa gaƒoƒo geɖe.

Gankogui kple Atoke nye haƒonu veviwo le Agbadza ƒe fefewo me. Gankogui, si nye gaƒoɖokui eve si woƒona kple atikplɔ, nyea ɣeyiɣidzidzenu na haƒohaa. Wotsɔa gayibɔti ƒoa Atoke si ƒe nɔnɔme le abe gayibɔ akɔɖu ene hã eye ate ŋu axɔ ɖe Gankogui teƒe, elabena haƒonu eveawo siaa ƒe gbeɖiɖi ƒe dɔwɔwɔ ɖekae.

Agbadza ɣeɖula

Zi geɖe la, woɖua ɣea le kuteƒewo, srɔ̃ɖeƒewo, kple azãɖuƒewo. Le nyateƒe me la, enyea Eʋetɔwo ƒe dekɔnu ƒe dzesi eye to bubuwo me tɔwo da asi ɖe edzi be edze ƒã be Eʋetɔwo. To vovo na Eʋetɔwo ƒe ɣeɖuɖu bubu aɖewo, siwo ŋu woate ŋu axe mɔ ɖo le ƒe si woxɔ, mawusubɔsubɔ, alo ŋutsu alo nyɔnu nyenye nu la, amesiame ate ŋu aɖu ɣe sia. Woyɔa esia ɣeaɖewoɣi be “koklozi ƒe ɣeɖuɖu” le eƒe ʋuʋu abe xevi ene ta.

Agbadza dzɔ tso aʋawɔɣi ƒe kɔnyinyiwo me. Hafi Eʋetɔwo nava nɔ Ghana ƒe Volta Nutome kple Anyiehe Togo la, wodo dzi le aʋawɔwɔ kple ameteteɖeanyi ƒe ɣeyiɣiwo me. Be woadzra woƒe aʋawɔlawo ɖo ɖe aʋawɔwɔ ŋu la, wozãa hadzidziwo kple ɣeɖuɖuwo tsɔ ʋãa wo hedoa ŋusẽ wo, si na wova do ɣeɖuɖu aɖe si woyɔna be Atrikpui. Le ɣeyiɣi aɖe megbe la, Atrikpui va zu Agbadza, eye wòtrɔ tso aʋawɔwɔ ɣeɖuɖu dzi va zu esi woɖena le dzidzɔɣeyiɣiwo me. Le eƒe nɔnɔme gbãtɔ me la, Eʋe hadzilawo kple hakpanyaŋlɔlawo zã Atrikpui tsɔ gblɔ aʋawɔwɔwo, agbe kple ku, kalẽwɔwɔ, vɔvɔ̃nɔnyenye, ʋuʋu, aʋadziɖuɖu, kple aʋawɔlawo ƒe dzidzenuwo ŋutinyawo. Esi ŋutifafa va ɖo le ƒe 1920-awo me lɔƒo la, amewo ƒe susu trɔ, eye wogbugbɔ trɔ asi le ha kple ɣeɖuɖu xoxoawo ŋu hena modzakaɖeɖe. Egbea la, Agbadza tsi tre ɖi na Eʋetɔwo ƒe ɣeɖuɖu si ame geɖe lɔ̃na wu eye wonyae wu.

Ʋuƒolawo le Agbadza ʋu ƒom

Gaƒoɖokui wɔa akpa vevi aɖe le hadzidzia ƒe tsɔtsɔme ɖoɖo kple eƒe wɔwɔme me léle ɖe asi me. Eƒe nyagbe si me nyawo sɔ kple wo nɔewo si gbugbɔna la wɔa dɔ abe ɣeyiɣi ƒe ɖoɖo ene, si fiaa mɔ haƒoha bliboa eye wòɖoa seke ɖe wo ŋu le fefea katã me.

Sogo nyea ʋu si xɔ ŋgɔ le haƒoha la me, eye wòfiaa mɔ ʋu bubuawo eye wòfiaa mɔ woƒe gbeɖiɖiwo.

Kidi nye ʋu evelia le haƒoha la me, eye wòƒoa eɖokui ɖe dzeɖoɖo me kple Sogoʋu to ʋuƒoƒo ƒe gbegbɔgblɔ me. Wo ame evea wowɔa dzeɖoɖo si me ɣeyiɣi ƒe didime le, si naa haƒoƒoa ƒe wɔwɔme bliboa dea to eye wòsesẽna.

Kagan nye ʋu si doa alɔe si naa gbeɖiɖi ƒe ɖoɖo si mewɔa tɔtrɔ o le fefea katã me. Eƒe ɣeyiɣi ƒe didime si gbugbɔna la wɔa dɔ kple gaƒoɖokui la, si kpena ɖe ame ŋu wòwɔa haƒoƒo aɖe koŋ si kpena ɖe haƒohaa me tɔ mamlɛawo ŋu.

Axatse nye gbeɖiɖi si wotsɔ dzonu wɔe si kplɔa ɣeyiɣi ƒe didime ƒe ɣeyiɣi ƒe didime ɖo tututu, si kpena ɖe Agbadza hadzidzia ŋu. Eƒe ʋuʋu le ɣeyiɣi ƒe didime nu nana gbeɖiɖi bliboa nyona ɖe edzi, si nana gbeɖiɖia ƒe nɔnɔme kpena ɖe eŋu eye wòdoa alɔ fefea ƒe sisi.

Asiƒoƒo: Wozãa asiƒoƒo le Agbadza me tsɔ tsɔa amegbetɔ ƒe kadodo kpena ɖe hadzidzia ŋu eye wòwɔa hadzidzi ƒe nɔnɔme si me ŋusẽ le ŋutɔ.

Hadzidzia zɔna ɖe yɔyɔ kple ŋuɖoɖo ƒe ɖoɖo aɖe dzi, si nye nusi bɔ ɖe Ɣetoɖoƒe Afrikatɔwo ƒe hadzidziwo me. Atsyã sia si me wowɔa nu aduadu le la bia be kplɔla alo haƒola ɖeka nawɔ hadzidzi ƒe "yɔyɔ," si ŋu haƒoha alo nyasela mamlɛawo ɖoa eŋu, si wɔnɛ be hadzidzi ƒe asitɔtrɔ si me ŋusẽ le eye wòdoa dzidzɔ na ame.

Yᴐyɔ: Se Se Se Ioooo

Ŋuɖoɖo: Aho Aho Ahoooo

Yᴐyɔ: Se Se Se Iooo

Ŋuɖoɖo: Aho Aho Ahoooo

Wo katã: Enyo o Egble o ahooo

Ne meku Agbadzawua nadim hee
Ne meku Agbadzawua nadim hee
Ne mekua Kiniwua nadi hee
Ne makua Kiniwua nadi hee